Štokholmský syndróm

Film vznikol na základe absurdnej, ale skutočnej udalosti, ktorá sa odohrala v Centrálnej štokholmskej banke. V roku 1973 prepadol štokholmskú banku bývalý trestanec Lars Nyström (ETHAN HAWKE). S pomocou zajatých rukojemníkov plánuje oslobodiť z väzenia svojho starého kamaráta Gunnara (MARK STRONG). Vyjednávania s políciou, aj so samotným premiérom uviaznu na mŕtvom bode a rukojemnícka dráma sa preťahuje nie na hodiny, ale na celé dni. Lars sa rukojemníkom síce vyhráža, ale zároveň sa stará o ich pohodlie. Tak sa medzi ním a vydatou úradníčkou Biancou (NOOMI RAPACE) vytvorí zvláštny vzťah, ktorý sa stal fenoménom známym ako "štokholmský syndróm". Psychologický termín opisuje situáciu, v ktorej rukojemník za istých okolností začína pociťovať voči páchateľovi súcit a sympatie. Ako je možné, že zajaté alebo unesené obete začnú po nejakom čase cítiť k svojim únoscom akýsi obdiv, sympatie či emocionálne puto - namiesto nenávisti, odporu a hnusu? Prečo negatívne emócie pomaly ustupujú, až celkom pominú? Bývalý zločinec Lars Nyström chce oslobodiť svojho partnera Gunnara z väzenia pomocou rukojemníkov zajatých pri prepadnutí štokholmskej banky. Situácia sa však neúmerne naťahuje a Lars prestane byť opatrný po tom, čo sa medzi ním a jednou z rukojemníčok začne rozvíjať špecifický vzťah. Film opisuje skutočné udalosti z roku 1973, kedy bola za absurdných okolností prepadnutá štokholmská centrálna banka. Lars Nyström chce využiť zajatých rukojemníkov na oslobodenie svojho partnera Gunnara z väzenia. Medzi zajatcami je aj Bianca, vydatá úradníčka a matka dvoch detí. Rokovania s políciou a dokonca aj so samotným premiérom však uviaznu na mŕtvom bode a hodiny čakania sa predlžujú na celé dni. Lars ohrozuje rukojemníkov, ale zároveň sa stará o ich pohodlie a bezpečnosť. Medzi páchateľmi a obeťami, no najmä medzi Larsom a Biancou, sa začína rozvíjať špecifický vzťah, ktorý sa neskôr stane známy ako psychologický fenomén "štokholmský syndróm".